poèsie valdotaine
a couple of poems written in the franco-provenzal patois spoken in the most part of Valdosta.
Galeta (Rondo a Dudo XVI)
Mon Plauro dzeusto é meut ara veun bà
to-toodzen di gradeun di galetà.
Vandale é rat pouvon sensa respét
ferede dzestre e queutelemèt
den rossature é monton d'aragnà,
ravaouden a la matta. Son tappà
mobolo é bouete a rebot, é an ravadzà
de vioù papë tot a corne, replét,
é plaouro.
Eun coi ço l'ere é bien plachà
l'ere l'amour, le contso, la vellià,
le fade blette su lo tsevalèt.
Sarvadzèn la pudeur desot lo tèt,
ara ricanon for é pousson vià
mon plaouro dzeusto.
Eugénie Martinet
Sen Que L'a Quetta Pappa
Tèileun, Moutèila,
Battailloun,
et Moutseilloun,
trèi vatse
et eun vi.
L'est
lo noureun.
Que de souen
et de travail.
Lo matteun d'aura
fa betsonë
baillë pequë,
arië,
reparë,
etreillë,
pourtë a la lèiteri,
querë di baou,
et la vëpra
tourna
rocomenche.
Feta e dzounvrèi
sensa arëtë.
Tèilleun, Moutèila,
Battailloun
et Moutseilloun,
trèi vatse
et eun vi.
Caque fountina
tchëca de bro,
l'est to
lo revenu.
Më l'est
sen que l'a
quetta pappa
et fa lo vardë
Pierre Vietti
|